Centrálne banky a zlato v prvom polroku 2026

Nákupy zlata centrálnymi bankami patria posledné roky k najsledovanejším údajom na trhu. Najnovšie ucelené čísla zverejnila organizácia World Gold Council (WGC) 30. júla 2026 v štvrťročnej správe Gold Demand Trends. Pokrývajú obdobie do 30. júna 2026, teda prvý polrok. Údaje za tretí štvrťrok v čase písania tohto článku ešte nie sú k dispozícii.

WGC pod pojmom „centrálne banky“ zahŕňa aj ďalšie oficiálne inštitúcie. Jej štatistiky vznikajú v spolupráci so spoločnosťou Metals Focus a počas roka sa spresňujú, keď inštitúcie zverejnia nové údaje.

Silný druhý štvrťrok po slabom začiatku roka

V druhom štvrťroku 2026 centrálne banky podľa WGC netto kúpili približne 289 ton zlata. Rok predtým to bolo zhruba 178 ton, takže medziročný nárast predstavuje asi 62 %. Išlo zároveň o najvyšší objem, aký WGC zaznamenala za druhý štvrťrok ktoréhokoľvek roka.

Prvý štvrťrok bol naopak slabý. WGC svoj pôvodný odhad 244 ton na základe nových údajov výrazne znížila, a to na 57 ton. Za celý polrok tak nákupy dosiahli 345 ton, čo je najmenej za prvý polrok od roku 2022.

Pre porovnanie: za celý rok 2025 WGC v správe z 29. januára 2026 uviedla 863 ton. To bolo menej než v troch predchádzajúcich rokoch, keď nákupy presahovali 1 000 ton ročne, no stále výrazne nad priemerom rokov 2010 až 2021, ktorý podľa WGC predstavoval 473 ton.

Na trhu ako celku sa zlato v druhom štvrťroku mierne zlacnilo. Priemerná popoludňajšia cena LBMA bola 4 506,29 USD za uncu, o 8 % menej ako v rekordnom prvom štvrťroku, no o 37 % viac ako v rovnakom období roka 2025. WGC mierne nižšie ceny spolu s geopolitickou situáciou uvádza medzi faktormi, ktoré mohli nákupy podporiť.

Kto nakupoval a kto predával

Najväčším kupujúcim bola v druhom štvrťroku Poľská národná banka. Pridala 51 ton a jej zásoby na konci júna dosiahli 632 ton. Za polrok kúpila 82 ton a približuje sa k cieľu 700 ton. Poľsko bolo podľa WGC najväčším kupujúcim aj za celý rok 2025, keď pridalo 102 ton.

Čínska ľudová banka za štvrťrok vykázala nárast o 33 ton, najviac od konca roka 2023. Jej vykazované zásoby tak dosiahli 2 346 ton. Ďalšími výraznými kupujúcimi boli centrálne banky Uzbekistanu (+16 t), Kazachstanu (+15 t), Jordánska (+6 t) a Česka (+6 t).

Česká národná banka je pre slovenského čitateľa zaujímavá tým, že ide o susednú krajinu so stanoveným cieľom. Podľa WGC mala na konci roka 2025 zásoby 72 ton a do roku 2028 chce dosiahnuť 100 ton.

Na strane predaja sa situácia v druhom štvrťroku upokojila. Turecká centrálna banka, ktorá bola najväčším predajcom v prvom štvrťroku, predala tentoraz len 4 tony. Najväčším predajcom bola ruská centrálna banka, ktorej zásoby klesli o 22 ton. Práve predaje Turecka, Ruska a štátneho ropného fondu Azerbajdžanu v prvom štvrťroku podľa WGC stiahli nadol celkový polročný výsledok.

WGC upozorňuje aj na nákupy, ktoré ešte neboli oficiálne vykázané. Aj tie boli v druhom štvrťroku podľa jej odhadu zvýšené, a preto sa súčet vykázaných transakcií jednotlivých bánk nerovná celkovému číslu.

Prečo centrálne banky zlato držia

Dôvody, ktoré WGC opakovane uvádza, sa v čase veľmi nemenia: rozloženie rezerv medzi viac druhov aktív, ochrana pred geopolitickou a finančnou neistotou a úloha zlata ako dlhodobého uchovávateľa hodnoty. Podľa prieskumu WGC medzi centrálnymi bankami, na ktorý sa odvoláva správa za druhý štvrťrok, 89 % respondentov očakáva, že globálne zlaté rezervy v najbližšom roku porastú. Rekordných 45 % plánuje zvýšiť vlastné zásoby.

Na celý rok 2026 WGC očakáva ďalší silný rok nákupov centrálnych bánk, pravdepodobne však slabší ako rok 2025.

Aj Národná banka Slovenska drží zlato ako súčasť rezerv. V informácii z decembra 2019 uviedla, že vlastní 31,694 tony zlata vo forme tehál, uložených na alokovanom účte v Bank of England.

Ako tieto čísla čítať

Štatistiky centrálnych bánk sú užitočné, no majú svoje obmedzenia. Revízia prvého štvrťroka 2026 zo 244 na 57 ton ukazuje, že prvé odhady sa môžu výrazne zmeniť. Jednotlivé banky navyše zverejňujú údaje s rôznym oneskorením a niektoré transakcie sa nevykazujú vôbec.

Dopyt centrálnych bánk je len jednou zložkou trhu. Vedľa neho stojí dopyt po šperkoch, investičných zliatkoch a minciach, burzovo obchodovaných fondoch aj priemyselné využitie. Ani silné nákupy centrálnych bánk preto samy osebe neurčujú, kam sa bude cena zlata uberať.

Tento článok má informačný charakter – toto nie je investičné odporúčanie.